Články ·
Ako zvládnuť panický atak
Týchto situácií som zažil za život stovky, no aj tak je to stále hrozne nepríjemný stav a najradšej by som sa mu vyhol. Kto už má nejaké tie skúsenosti, vie, že to nie je cesta. Ako vraví Maroš Vago: nad strachom sa nedá vyhrať tak, že budeme utekať, ale musíme ísť cez neho... A presne tak to je.
Tieto riadky sú veľmi autentické a vychádzajú z mnohých, ale aj jednej čerstvej skúsenosti (asi 10 minút predtým, ako toto píšem, jeden silnejší atak doznel, takže viem, o čom hovorím...). Prišla mi do mysle predstava ataku ako rozbúreného mora, cez ktoré jednoducho treba preplávať. Nie je nič dôležitejšie ako držať jasný smer vpred. Samozrejme, myseľ hneď nabáda na použitie skratky, obchádzky alebo úplné otočenie, často v podobe kompulzií (kompulzia = v mojom ponímaní častý podnet, napr. niekomu zavolať). Je veľké umenie na tomto mori, v tejto búrke, držať ten priamy smer, počuť tieto kompulzie, ale neriadiť sa podľa nich. Je to, ako keby ste šli tmavým lesom a niekto (vaša myseľ) vám do megafónu hučí jasné, ale zato úplne zmätočné pokyny, a vy sa ich snažíte nepočúvať a ísť podľa toho, čo ste si vopred naplánovali, že budete robiť.
Vravím, je to veľké umenie prejsť cez to „čisto“ s vierou a nepodľahnúť tomu nutkaniu po „záchrane“. Ani po rokoch skúseností to stále nie je ľahké. Čo som si však všimol, je že síce myšlienky chodia hocijaké, konanie a reakcie už sú úplne iné a skoro vôbec nepodlieham týmto fejkovým radám. Ale je to proces, niekedy to bolo úplne iné, ajajaj, o tom inokedy...
Zároveň poviem, že nie je vôbec hanba zavolať niekomu v panickom ataku a požiadať o pomoc. Sám viem, že je to niekedy priam nevyhnutné, a netreba sa za to odsudzovať. Sme ľudia a každý z nás občas potrebuje podať pomocnú ruku. Tých spôsobov je veľa: zavolať niekomu, prejsť sa, pustiť si hudbu... Ja som napr. niekedy pomáhal sám sebe veľmi známej pomôcke s názvom XANAX, niektorí poznáte neurol atď. Barlička ale pomáha — veľakrát jej vďačím za záchranu, keď nebola kapacita. (UPOZORNENIE: užívanie liekov vždy konzultujte so svojím lekárom alebo psychiatrom.)
Barlička ale nie je dlhodobé riešenie, takže ju treba časom odhodiť a ísť po vlastných, aj keď je to veľmi nepríjemné a bolí to. Ale verím, a teraz už môžem povedať, že aj viem, že to z dlhodobého hľadiska funguje. Niektoré témy mám už prejdené, vyliečené, vyčistené a netriggerujú ma (trigger = situácia, ktorá vo vás vyvolá emočnú reakciu). Ale stále sú situácie, ktoré ma triggerujú, a niektoré ma privádzajú do panického stavu. Takou témou je napr. téma opustenia a samoty — to je asi môj najväčší súper, ale rád hovorím, že je to učiteľ, lebo prekonávaním jeho prekážok silniem a učím sa veľa o sebe, živote a emocionálnom liečení.
Ale späť k panickým atakom. Sú nepríjemné, ale trvajú zväčša len pár minút, a ten pocit, keď to prejde a vy ste to zvládli — to milujem, to je na nezaplatenie.
Držím nám všetkým, ktorí máme s touto témou skúsenosti, palce (a podľa štatistík viem, že nás nie je málo). Možností a návodov je mnoho. Ja som vám dnes poskytol môj pohľad na vec a skúsenosť, ako sa ja snažím prepisovať dráhy v mojom CNS (CNS = centrálny nervový systém) a to tým, že cez paniku prejdem, mozog zistí, že v skutočnosti hrozba neexistuje, ukľudní sa a zapíše si to pre budúcu skúsenosť.
Je to skutočne ťažká práca a veľmi vyčerpávajúca, takže vám prajem veľa energie (tú treba v ťažkých obdobiach načerpávať a veľa oddychovať), a nech vás sila sprevádza!
Ak by ste sa o svojich pocitoch, stavoch a ťažkostiach chceli pozhovárať osobne, ponúkam možnosť konzultácie.