Články ·
Body shaming
Ľudia, prosím, nerobte to.
Musel som to dať hneď na začiatok a teraz sa rozpíšem prečo.
Neviete si predstaviť (alebo možno práve viete), čo dokáže s ľudskou psychikou a sebahodnotou urobiť body shaming. Nehovoriac o tom, ak je to človek vám blízky.
Ja viem, že všetci chceme vyzerať fit a keď je človek veľmi obézny alebo príliš chudý, neľahodí to nášmu oku. Ale prečo si potrebujeme robiť posmešky a hodnotiť telo iných ľudí ?
V prvom rade by som povedal, že človek, ktorý potrebuje hodnotiť to, ako vyzerá telo toho druhého, má predovšetkým problém sám so svojím výzorom.
Teraz nehovorím len o obezite alebo chudosti, to bol len príklad. Body shaming sa samozrejme dá robiť na akúkoľvek časť ľudského tela, ktorá úplne nezapadá do normy.
Niekto má väčší nos, niekomu odstávajú uši, niekto má krivé zuby. Je toho veľa a ako ľudské bytosti máme veľmi rôznorodé telá.
Čo je ale na inakosti zlé ? Sám si na to neviem odpovedať, lebo podľa mňa nič.
Ale čo dokáže s ľudskou psychikou a sebahodnotou urobiť body shaming ? No veľmi veľa a môže to mať veľmi deštruktívne následky na vnútro jednotlivca.
Sám veľmi dobre viem, o čom hovorím.
Ono to môže vyznieť ako sranda medzi kamarátmi, ale vnútri to vie zanechať hlboké stopy. Najmä keď človek ešte nemá dobre zakotvenú sebahodnotu a sebavedomie.
Mne sa takto vysmievali za to, že som pribral niekedy okolo obdobia rastu, približne v 12 rokoch, na plaveckých tréningoch. Vykuklo mi bruško, pribral som trochu do pŕs – telo sa pripravovalo na rastový špurt.
Kamaráti sa mi smiali, že mám „cicky", že si mám kúpiť podprsenku a na malú chvíľu ma volali Erika...
Potom neskôr, okolo roku 2016, som mal ťažšie psychické obdobie. Trápil som sa s úzkosťou a depresiou. Trocha som sa prestal hýbať a asi som viac jedol – pribral som.
Kamaráti mi to samozrejme dali pocítiť a robili si zo mňa srandu. To len znovu otvorilo starú ranu z detstva (tá fotka pri tomto článku s paddleboardom je presne z toho obdobia, alebo vlastne presne tá, kde sa mi vysmievali, že mám brucho a že si ho ním zakrývam).
Nevinná sranda medzi kamošmi, že ?
Zdá sa to tak. Ale na psychike mi to spôsobilo ranu, ktorá je tam dodnes. Už dlho s tým pracujem a nie a nie sa toho zbaviť. Ten pocit nespokojnosti s vlastným telom kvôli urážkam v detstve.
Toto sa nazýva TRAUMA. Trauma je pôvodom grécke slovo a jeho význam je rana.
Takže takáto navonok malá vec – a aké dokáže mať následky.
Takže prosím, nerobme to...
Verím, že kopa z vás má podobnú skúsenosť.
Čo si myslíte, prečo existujú bulímie a anorexie ? Myslíte si, že sa tým dievčatám (alebo aj chlapcom) ozaj len nechce jesť ?
Som presvedčený, že pôvod týchto ťažkostí sa často nachádza práve v body shamingu a určite tomu neprispievajú ani sociálne siete, ktoré sú plné umelých, upravených a „dokonalých" postáv.
Rovnako aj rozmach plastických operácií. Prečo si myslíte, že to ľudia robia ?
Myslíte si, že tie ženy (ale určite aj muži) to robia preto, že sa nudia a majú príliš veľa peňazí ? Nemyslím si...
Myslím si, že hlavný dôvod je ťažká vnútorná nespokojnosť so svojím výzorom.
Nebudem to zľahčovať – ŽIJEME V CHOREJ DOBE A SPOLOČNOSTI.
Akurát o tom čítam knihu Mýtus normálnosti od Gábor Maté...
Body shaming vie narobiť obrovskú neplechu a to, čo môže vyzerať ako „bežná šikana" v škole, vie zasiahnuť veľmi hlboko. A tie rany, keďže len málokto vie, ako ich liečiť, pretrvávajú v nás do dospelosti a spôsobujú nám kopu problémov.
Takže prosím, nerobte to.
Myslite si, čo chcete, ale nikomu nehovorte, že by mal vyzerať tak alebo tak. Každý nech vyzerá ako chce alebo v niektorých prípadoch proste tak, ako sa narodil.
Skúsme prijímať druhých takých, akí sú a potom možno prijmeme ľahšie aj seba.
A to je cesta do raja.