Články ·
Bolesť ako nástroj rastu
Nie úplne príjemná téma, ale zato dôležitá. Práca s bolesťou, či už fyzickou, je súčasťou života a keď sa s ňou naučíme pracovať, môžeme si značne pomôcť.
Čo bolí, to rastie...
Tak ako je to v posilke pri cvičení. Keď robíme opakovania a skončíme, keď to začne bolieť (ako som to robil roky ja :D), tak tie svaly moc neporastú. Rovnako je to aj s našou dušou, alebo ako by som to nazval.
Vraví sa, že emočná bolesť je ešte oveľa horšia ako tá fyzická. Neviem to úplne porovnať, tej fyzickej som našťastie až toľko nezažil. Tej emočnej som dostal ale nadelenú poriadnu dávku.
Na bolesť, utrpenie alebo čokoľvek „zlé“, čo sa nám v živote deje, sa vieme pozrieť dvoma uhlami. Môžeme na tieto udalosti nazerať z roly obete, čo môže byť zo začiatku celkom komfortné, a môžeme sa ľutovať, aký je k nám život nespravodlivý.
Alebo môžeme povstať, zmeniť uhol a spýtať sa samého seba, prečo sa nám to deje, čo nás to má naučiť...
Ja si už roky volím druhý uhol, aj keď priznám, že roky dozadu som dlho zotrvával v jame s názvom ROLA OBETE.
Napíšem ešte trochu o tejto jame. Keď sme v nej, nezdá sa nám to ako jama. Máme pocit, že máme plné právo sa sťažovať, všetci vrátane života nám ubližujú a nikto nás nechápe.
Čo ale nevidíme, je to, že si pod sebou kopeme stále hlbšiu a hlbšiu jamu a na realitu sa z nej nevieme objektívne pozrieť.
Hovorím z vlastnej skúsenosti.
Tie veci tam „dole“ sa nám zdajú oveľa iné, ako v skutočnosti sú. Vidíme skreslene a čoraz viac sa zameriavame na seba a na svoje utrpenie. Budem sa opakovať, ale to je cesta do pekla.
Je ťažké z tej jamy vyliezť. Ja som z nej vyliezal pomerne dlho a nie som si istý, či také malé jamky nemám v niektorých témach stále aj teraz.
Vďaka za moju manželku – zrkadlo, s ktorou si takéto veci priamo pomenujeme a povieme si navzájom aj o veciach, ktoré na sebe sami nevidíme.
Keď spozorujete, že upadáte do tejto roly, čím skôr z nej von (zvedomenie), chytiť pomyselnú lopatu (konanie) a čím skôr zahrabať.
Keď som z tejto roly po rokoch doslova vyliezol, uvidel som tie veci úplne inak a sám som bol prekvapený, ako skreslene som sa na tie situácie pozeral.
Ešte na chvíľu späť k bolesti.
Nie je to príjemné, nikto to nechceme, ale keď ju dokážeme prijať a prejsť cez ňu, tak nám to vždy veľa dá.
Verím, že žiadna bolesť alebo utrpenie nie je náhodné. Píšem dosť všeobecne, ale verím, že každý si do tejto rovnice vie dosadiť tie svoje premenné.
Verím, že každá bolesť nás nakoniec zocelí, naučí niečo ďalšie o sebe a koniec koncov to bude pre nás prínosné.
Čo by som ešte podotkol, a to je extrémne dôležité. Nemá absolútne žiadnu cenu PROTI BOLESTI BOJOVAŤ.
Tu platí ako so všetkým – čomu venujeme pozornosť, to rastie. A takisto, ak sa budeme snažiť bolesť potláčať, len ju umocníme, ale nič nevyriešime.
Môžeme si ju predstaviť ako starú múdru pani, ktorá prichádza do nášho života odovzdať nám dôležitú lekciu. Nepomôže, ak ju budeme vyháňať. Z mojej skúsenosti viem, že kým lekciu nepochopím, ona sa bude vracať.
Takže toľko na dnes o bolesti.
Prajem vám veľa trpezlivosti so sebou a svojím telom, aby ste sa naučili bolesť prijímať ako niečo nevyhnutné na tomto svete, čo má potenciál pozitívne ovplyvniť naše životy.