Články ·
Máme čas, alebo ho nemáme?
V poslednej dobe sa stretávam s dvoma úplne protichodnými názormi na čas.
Jeden tábor vraví, že toho času nám zostáva čoraz menej. Napr. Pavel Móric (môj obľúbený kouč) hovorí, že čas je to jediné, o čo tu v tomto živote hráme. Že hodinky tikajú a stále máme menej a menej času, kým odtiaľto neodídeme.
Druhá strana, ktorá sa na problematiku pozerá skôr z pohľadu duše a nekonečného vedomia, hovorí, že čas je len ilúzia a tým pádom ho máme nekonečne veľa. Napr. Daryl Anka (človek, čo už vyše 30 rokov channeluje bytosť menom Bashar) hovorí, že je úplne jedno, či sa nejakú vec naučíme teraz, alebo v ďalšom živote, alebo za milión rokov.
Kto má teda pravdu?
Ja si myslím, že pravdu majú obe strany. Záleží len na tom, z ktorého uhla sa na to pozrieme.
A to ma vracia k môjmu názoru, ku ktorému som prišiel len nedávno: že všetko je pravda. Dokonca aj dve protichodné myšlienky môžu byť pravdou súčasne.
Ja sa na to pozerám z môjho osobného pohľadu tak, že ak prokrastinujem a odkladám niečo, čo viem, že je správne, tak by som skôr využil ten prvý pohľad – pohľad ega. Lebo ak mám super nápad a nerealizujem ho len preto, že mám strach, a vravím si: „aaa potom to spravím, za rok...“, tak by som na seba radšej pritlačil a spravil to hneď. Nikdy nechcem totiž zažiť ten pocit (alebo teda čo najmenej), že budem ľutovať niečo, čo som chcel spraviť, ale nespravil.
Keď ale robím všetko preto, aby sa môj potenciál naplnil, a nejako to ide pomaly, potom mi príde lepšie byť trpezlivý a vedieť si počkať. Niektoré veci totiž v živote neurýchlime a je nutné si proste počkať. Ako keď rastie strom. Má dosť času vyrásť? Či musí pridať? 😀 😀 😀
Takže asi tak. Za mňa oba výroky a názory môžu byť pravdivé. Je len na nás, ktorý si v danej chvíli vyberieme.
Nápoveda: vyber si vždy ten, ktorý ti lepšie poslúži 😉