Daň za autenticitu
Už nejakú dobu ma pri niektorých ľuďoch a situáciách bolí hrdlo. Nie ako keď som chorý, ale cítim tlak — ten takzvaný knedlík v krku. Rozmýšľal som, čím to je, presúval som pozornosť do toho miesta, ale nevedel som na to prísť. Včera mi to došlo...
Uvedomil som si brutálnu vec. Snažil som sa o dve protichodné veci naraz. Vedome som sa snažil byť autentický a nevedome som sa snažil všetkým zapáčiť.
Klasický people pleasing ako z učebnice. Starý program — strach, že ak ma nebudú mať všetci radi, zostanem sám. Klasika, ale v novom kabáte. Zdá sa to možno divné, ale aj mnohí z vás idú v niektorých situáciách podľa tohto programu, len to nemáte zvedomené. Niektorí áno — tým gratulujem, ste na polceste k vyliečeniu.
Ja som si sám nemyslel, že to robím, ale podvedome to tam bolo — a teda ešte stále je. Začínam si to všímať až dnes — teraz s tým už môžem vedome pracovať.
No a čo je teda tá daň za autenticitu?
Že keď budeme sami sebou, tak nás možno nie všetci budú mať radi. Niekomu sa budeme páčiť a niekto si povie, že sme čudní. Keď si nastavíme hranice, niekto to môže považovať za sebecké alebo nepríjemné. Záleží, ako to má kto nastavené. Jednu istotu v tom ale máme — nie všetci nás budú mať radi.
Zo začiatku tam môže nabehnúť strach, aj mne nabieha. Ale treba ísť určite cez to.
Zostať verný sám sebe je určite dôležitejšie ako sa snažiť zapáčiť ostatným. A hlavne všetkým ostatným... to je úplne nereálne 😄
Znova nepíšem ako guru, ktorý všetko vie. Píšem z veľmi čerstvého miesta — z procesu.
Ak vám tento článok niečo dal, som rád 😊
Poďme do toho, určite to bude stáť za to!