Ešte nie sme hotoví
(a zrejme nikdy nebudeme :D)
Tak mi to napadlo, ani neviem, ako.
Iba som pracoval na normálnych pracovných veciach a myseľ sa mi, ako skoro vždy, túlala kade-tade...
Nikdy nie sme hotoví.
Furt je na čom pracovať.
Myseľ/ego, tí dvaja (alebo je to jeden?), by chceli mať všetko hotové.
Naháňame sa za cieľom, za nejakou vytúženou verziou seba.
Ale čo by bolo potom?
Malo by to vlastne zmysel, keby sme už dosiahli konečný stav?
Čo potom?
Prázdnota?
Toto je vtipné na našej mysli – naháňa sa za niečím, ale ani si neuvedomuje, či by bolo vlastne dobré, keby sme to dosiahli.
Možno je práve zábavné byť v tom procese a mať na čom pracovať.
Možno nie každý pracuje na sebe.
Niekto pracuje na dome, na kariére, na firme...
To je jedno.
Ale možno sa v hĺbke duše všetci zhodneme, že nás baví ten proces.
Je to až trápne povedať: cesta je cieľ.
Znie to ako z Biblie alebo ako z ďalšieho spirituálneho reelska...
Ale je to koniec koncov pravda.