Články ·
Uzatváranie etapy a opúšťanie identity
Opúšťanie starej, už neaktuálnej identity je ťažký proces... Podľa mňa je ťažký hlavne preto, že ego si vytvorí nejakú identitu na základe toho, čo robíme a čomu sa venujeme. A potom, keď je čas toto bezpečné miesto opustiť, prichádza strach a neistota. Duplom, ak vás tak pozná spoločnosť, kamaráti, rodina... Je to proste cesta do neznáma.
Mne sa to v živote stalo viackrát, no asi najsilnejšie to bolo, keď som sa po asi 10 rokoch rozhodol prestať skejtovať. Takmer dekádu som si budoval identitu skejtera – všade som chodil na skate, takmer všetci moji kamoši boli skejteri, pozeral som skejtové videá, organizoval som závody a celý Zvolen ma poznal ako Hofi = skater. Keď som ale pomaly prichádzal na to, že ma to už nenapĺňa tak ako kedysi, bol to nepríjemný pocit. Neskončil som zo dňa na deň. Bol to postupný proces a teraz, s odstupom času, vnímam, že som ešte možno aj dva roky presluhoval a prešľapoval na mieste – práve preto, že je ťažké opustiť svoj status, komunitu a vydať sa, tak povediac, do neznáma.
Ten odchod nebol vôbec ľahký. Ľudia vás nechápu a ani vás z tej komunity nechcú pustiť 😄 To je klasika nášho ega – niečo je zaužívané, tak je to bezpečné, a tak to budeme robiť hádam do smrti. To je hlavný dôvod, prečo sa ľudia boja zmeny. Keď sa nad tým zamyslíte, určite si všimnete tento pattern aj v spoločnosti. Hlavne na Slovensku je to mega klasika 😄 Smiešne, ale aj smutné. Zostávame v nefunkčných vzťahoch, v prácach, kde sme nedocenení a ktoré nás nebavia, v zlom kolektíve „kamarátov“ len preto, že sa bojíme opustiť svoju komfortnú zónu. Veľakrát ale za cenu zdravia, šťastia či slobody...
Ja som už toto vykročenie párkrát urobil a poviem vám, že je to skvelá vec. Len treba byť húževnatý a ísť si za svojím – to už teraz viem. Keď som opúšťal skate komunitu, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Odídete, takže sami pred sebou stratíte ten status, za ktorý vás obdivovali, plus dostanete hate od členov – možno ani nie preto, že by vám chceli zle, ale možno preto, že im budete chýbať a nevedia to inak vyjadriť.
Na opustenie komfortnej zóny a starej komunity treba proste guráž a odvahu.
Teraz, s týmito skúsenosťami, sa mi to už robí ľahšie a aj odchod z identity výkonnostného bežca zvládam ľahšie. Už s tým nemusím sám v sebe bojovať, lebo cítim, že to už nechcem tak hrotiť ako minulý rok – a to, čo cítim ja, je na prvom mieste. Takže o to ľahšie: len napíšem post na sociálne siete a idem si svojím vlastným smerom. Ak sa budú ľudia čudovať, je to ok. Môžem im skúsiť vysvetliť, ako to cítim, ale už neriešim, či to pochopia alebo nie. Proste už nehľadám potvrdenie zvonku a to je pre mňa veľký dar, pretože nie vždy to takto bolo.
Som veľmi rád, že uzatváranie etapy mi už nerobí taký problém a je to pre mňa oveľa ľahšie. Rovnako viem, že sa neoplatí presluhovať a postávať na mieste, ktoré už nie je to pravé. Radšej tú energiu investujem do novej etapy, nových projektov a výziev.
Takže jedna rada pre vás, ktorí sa bojíte opustiť niečo staré a začať zvliekať starú kožu – urobte to! Hlavne pre seba... Zo začiatku to môže byť nepríjemné, desivé a čudné, ale verte mi, časom na seba budete hrdí a poďakujete si, že ste sa tak rozhodli, urobili to a zvládli. Veľa šťastia s tým! Nie je to ľahké, ale nakoniec to vždy stojí za to 🙂