Články ·
Výchova detí a.k.a. zemetrasenie 7. stupňa Richterovej stupnice
Neviem, ako vy, ale pre mňa je momentálne výchova detí a zvládanie tých vypätých situácií asi najväčšia výzva, ktorej spolu s mojou manželkou čelíme.
Snažíme sa zostávať pokojní a zregulovaní, ale niekedy to fakt nejde. Alebo skôr — veľmi často to nejde.
Ak to niekto zvládate lepšie, tak sa mi, prosím, ozvite. Potrebujem nejaký návod, aj keď úplne neviem, či vôbec existuje.
Keď tak pozerám, čo píšem, vlastne neviem, či vám toto má nejako pomôcť, alebo to má pomôcť mne — verejne sa vypísať a posťažovať si, aké je to vlastne ťažké. 😀
Minimálne ak čelíte niečomu podobnému, môžete si byť istí, že v tom nie ste sami.
Ach bože, mne robí tak dobre občas sa stretnúť s inými rodičmi, ktorí majú deti v podobnom veku — naše majú 4 a 6 rokov — a vidieť, že aj ich deti nepočúvajú, bijú sa, robia nebezpečné veci a takmer nikdy nerobia to, čo po nich chceme.
Neviem, či je na to iný návod, ako týmto obdobím jednoducho prejsť.
Aby to nevyznelo, že sa ani nesnažíme — snažíme sa. Ja sa často predýchavam, aby som bol zregulovaný a pokojný. Snažím sa nekričať, dookola vysvetľujem veci, odpovedám, keď sa pýtajú.
Na čo som ale hrdý, je to, že sme spravili pokrok oproti generácii našich rodičov — deti nebijeme. Dnes to znie ako trestný čin, ale kto nedostal od rodičov po riti, nech hodí kameňom…
Dnes je však iná doba. Deti sa nebijú. A aj keď sme občas na riadnej hrane, nerobíme to už ani my.
Bola doba, keď odo mňa vedeli dostať zo tri na riť. Dnes už nie.
Celkovo je na rodičovstvo dnes dosť ťažká doba. Myslím, že sme na seba veľmi nároční. Internet je plný návodov, ako by sa mal správny rodič správať, a my sa tomu z nekonečnej lásky k svojim deťom snažíme priblížiť. Lenže občas pritom siahame až na dno — ak nie pod dno — našich energetických kapacít.
Tak som sa aspoň vysťažoval.
Pokojne mi dajte vedieť váš názor alebo skúsenosť. Komentáre tu na webe zatiaľ nemám, možno ich časom dorobím, tak mi pokojne napíšte na Facebooku alebo Instagrame.
V tejto téme vám momentálne veľa neporadím, lebo sám mám pocit, že to úplne nezvládam.
A to je ďalšia vec — myslím, že sme na seba až príliš kritickí. V skutočnosti to asi zvládame celkom dobre. Vzhľadom na to všetko.
Rodičia, držím vám palce. Prajem veľa síl. A keď už strácate nervy, odíďte napríklad na WC a dajte si pár dlhších výdychov ako nádychov. Skutočne to pomáha.
Ahojte 😊